Monday, December 3, 2012

Mothers around me (MAM) Ľudmila, Trenčín, Slovakia


Žiť medzi dvoma svetmi je ako som tu už voľakedy písala veľmi obohacujúce, to mi dá asi každý za pravdu. Jednu vec som si ale uvedomila až nedávno a dosť ma trápi.
Koľko toho viem práve o tom svete, ktorý mi je vlastný, v ktorom som vyrástla a ktorý ma tak ovplyvnil. Po pravde, zisťujem, že veľmi málo. 
Tradičná slovenská hudba mi veľa nehovorí a takisto ani o našom tradičnom odeve toho veľa neviem. Slovenské ľudové rozprávky mi z hlavy už dávno vyfučali a s nimi aj veľa  ľudových slov, ktoré priznám sa, že ani netuším čo znamenajú.Našu nádhernú prírodu či slovenské mestá spoznávam postupne a popri tom si stále intezívnejšie uvedomujem, že to musím zmeniť.

A práve pri nedávnom dopľňaní vedomostí o vlastnej kultúre na internete som natrafila na moju ďalšiu mamičku. 
Jej meno je Ľudka a venuje sa výrobe novodrevených odevov.
akých?? novodrevených?
NOVODREVO je pojem, ktorý vznikol spojením slovného koreňa nov a drev. Nov ako niečo nové, začínajúce a drev má súvislosť s drevom  ako niečim dávným, starým. 
Novodrevený odev je teda novodobý odev s tradičnými, ľudovými prvkami čo sa zdobenia, strihu alebo materiálu týka. 

Výroba takéhoto odevu si vyžaduje nielen zručnosť a vedomosti o tradičných odevoch ale aj srdce lebo každý takýto kúsok je jedinečný a šitý na mieru pre konkrétneho človeka.

Ľudka, tvorí tiež pod menom Lada, odvodeného od slova ladný, zn pôvabný, harmonický, príjemný a presne taká aj ona sama je. 
Privítala ma vo svojom malom trenčianskom bytíku s veľkým úsmevom a  ochotne porozprávala svoj príbeh, príbeh matky šietich detí, ktorá si našla svoju cestu v tradičnej výšivke a šití odevov.
Ukázala mi kde šije, kde paličkuje, kde spí, kde relaxuje. 
Jej ochota a prívetivosť vo mne zanechali veľký dojem a spravili môj deň strávený v jej spoločnosti u nej doma jedinečným zážitkom.


To live between two worlds and cultures  is very rewarding and I can't be more grateful for that.(who reads this blog time to time knows that my husband is spanish) 

But there is one thing I realized just recently and it worries me. How much is that I know about that mine own world, that one I grew up in? I must admit that not that much really.
I know almost nothing about our traditional slovak music or dance and  my knowledge about our traditional clothing (beautiful indeed) is very poor. There are loads of traditional slovak words I have no clue what they mean and loads of beautiful places and cities I am just discovering now.
I feel ashamed by my ignorance and I realize that is time to change it.

One day, trying to complete my knowledge of all the doubts and questions I have regarding my own culture on internet, I found my next mother.
Her name is Ľudmila and  after found out I instantly felt attracted to what she does and asked her to participate in my project.
She lives in Trenčín and makes special type of clothes based on the traditional slovak clothing. It is made for latter day people but keeps traditional elements, as traditional embroidery or  material as flax or canvas.
Ľudkas artistic name is Lada delivered of word Ladná: means graceful, harmonious, pleasant. And that is exactly how she really is.
She welcomed me in her charming flat with a broad smile and was willing to tell me her story, story of the mother of six children which found her way in making traditional clothes.
She showed me her space where she works, sleep, relaxes, offered me dinner and answered all my questions.
Her willingness and amiability left a huge impression on me and made this day spent in her company one big. experience.



 Ako a kedy si sa k tomuto remeslu dostala?

Šijem od detstva, aj vyšívam. Prvý obrázok som vyšila pre mamu - v siedmych rokoch, také detské veľké stehy červenou nitkou a boli to kvety v tráve. Tráva boli čiarky, stehy asi 1 až 2 cm veľké a dlhý steh 10 cm bola stonka púpavy. A hore na nej kol dokola hviezdičky, lebo to bola "fúkacia" púpava, páperková, nie žltá. Pohladkanie po vlasoch a úsmev od mamy za ten obrázok je v duši doteraz.. 
Mama nám šila šaty. A mnohé som sa naučila od nej a mnohé z časopisov, kde boli uvedené postupy. Pre seba som si šila od 14 rokov. Ked prišli deti, šila som pre ne.

K ľudovým a historickým odevom ma to ťahalo od detstva, zbierala som si výstrižky z časopisov, učila sa rôzne ručné práce. Doma od mamy a v škole viedla pani učiteľka Blatnická krúžok ručných prác - vyšívané obrúsky, háčkované a pletené šály a čiapky, svetre, opasky a prívesky z macramé. V dospelosti som sa dostala k rôznej etnografickej literatúre. Všetko to však zostávalo v takej nerealizovanej forme, čo sa týka odevu.Len ako obrázky, ktoré mi blažili dušu. 
Prelom nastal v roku 2001 po stretnutí sa s tvorcami časopisu Diva, ktorý sa zameriaval na oživenie pôvodnej slovanskej kultúry (dnes Rodná cesta, Karpatský Pecúch ). Tu som stretla ľudí, ktorí si ušili  košele z plátna starých materí a nosili ich v bežnom živote. A má to veľkú silu. A pre mňa veľké čaro spojenia sa s vlastným slovenským Rodom. 
Ked sa vrátim do minulosti, tak vlastne prvé šaty tohto typu - novodrevné - som si ušila, ked som čakala druhé dieťa. syna Martina. Voľné biele šaty s vyšitou červenou a belasou linkou kolo rukáva.   Veľký pocit čistoty mi navodzovali. Zaujímavé, že  pri tehotenstve s druhým synom Samkom som tiež mala potrebu ich nosiť.
Počas MD som šila hlavne pre deti, naučila som paličkovať. To bola moja veľká túžba. A fascinuje ma na tejto technike to, že sa dá pri chybe vrátiť, rozpliesť, nite správne prekrížiť aby vyšiel požadovaný vzor. Aj ked sa to navonok javí ako nerozmotateľná spleť nití a paličiek. A klepot paličiek je nesmierny pokoj vyžarujúci zvuk. Také teplo pece, pri ktorom sedí starká a čaká s večerou  na rodinu, kým príde z poľa.

 Aby som sa vrátila k otázke - vedomej tvorbe novodrevných odevov som sa začala venovať pred desiatimi rokmi. Najprv pre seba, potom blízkym a kamarátom. Ai pred 7 rokmi som ponúkla svoje odevy etnoobchodíkom. Malo to dobrú odozvu. Odvtedy šijem na osobné zákazky. 

S akými materiálmi pracuješ
Prevažne s prírodnými materiálmi  - ľan, konope, bavlna, vlna. Doma tkané plátno po starých materiach. Aj kupovaná textilná metráž  v zmesi s viskózou, čo je chemicky získané vlákno zo smrekovej buničiny, je veľmi príjemná na nosenie. Vlnená metráž býva v zmesi s polyesterom, ktorý vylepšuje užívateľské vlastnosti vlny z hľadiska údržby. Z hľadiska pocitu a živy je to už osobná vec každého, či chce čistú vlnu alebo uprednostní zmesový materiál.

 Majú ľudia v dnešnej dobe konzumu o takýto odev záujem?
Áno. A možno práve v dnešnej dobe o to viac. Pomaly sa prejedajú dovezených materálov aj dizajnérskych nápadov. A siahajú po niečom, čo im pripomenie ich korene

Kto sú tvoji klienti
Rôzne vekové kategórie, rôzne profesie, ženy aj muži - ale vždy ľudia, ktorí cítia alebo tušia svoje korene a chcú si to upevniť. Prejaviť sa aj vlastným odevom v tomto duchu.

Je nejaké remeslo/ručná práca, ktoré by si sa chcela esťe naučiť
Ked som si prečítala túto otázku, tak sa mi to javilo že ani nie.  Že tie, ktoré potrebujem k tvorbe odevu, už viem a postačujú. Ale potom mi bliklo, že prednedávnom som riešila tkanice . Takže ešte sa chcem naučiť robiť tkanice 
A okrem remesla je mojou veľkou túžbou poznať vzájomné vzťahy v prírode ako celku, vedieť tvoriť a udržiavať prírodnú krajinu k prospechu všetkých, nielen človeka. Ako to vie a činí Sepp Holzer. 
Túto cestu uskutočnovať v živote sa chcem naučiť.


     Photos by Katta, Canon A1, x-tra 400

7 comments:

  1. Kati, mam obrovsku radost, ze opat znovu nachadzas krasu nasho kraju, vela ludi ju nikdy nespozna, priam sa jej brani. Viac takychto ludi a viac takychto fotiek! Si super! :-*

    ReplyDelete
  2. Dakujem Zuzka!! Ľudka je vzácny jedinec v tejto dobe konzumu...teší ma spoznávať ľudí ako ona, núti ma to zamyslieť sa nad skutočnými hodnotami.

    ReplyDelete
  3. Katka veľmi pekné, som rada že si krásnymi fotkami ukázala milú skromnú pani ktorej ľudové textilné umenie je blízke , a ako ti napísala Zuzka prajem ti stretnúť ešte veľa takýchto milých ľudí.

    ReplyDelete
  4. ahoj, dostal som sa k prečítaniu tohto článočku, Ľudmilu poznám, takže ma teší, že o nej niekto pekne napísal, ale chcem hlavne pochváliť nádherné fotky :-) majú dušu, zvýrazňujú krásu jednoduchého, japonský čajový majster by z nich mal radosť!

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj!Ďakujem krásne za pochvalu, veľmi ma teší, že si napísal! Maj sa pekne!

      Delete
  5. Replies
    1. Ďakujem krásne!Teším sa, že práve tento sa ti páči lebo je to jeden z mojich obľúbených:-)

      Delete

ShareThis